.
Pieskovisko Sandberg je svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu vyše 300 druhov fosílnych (skamenených) organizmov. More, v ktorom tieto živočíchy žili, sa tu rozprestieralo pred 16.-14. miliónmi rokov.
Pieskovisko Sandberg je svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu vyše 300 druhov fosílnych (skamenených) organizmov. More, v ktorom tieto živočíchy žili, sa tu rozprestieralo pred 16.-14. miliónmi rokov.
Sandberg bol striedavo morským dnom, plážou a útesom. Do stien pobrežia sa zavŕtavali lastúrniky (rod Lithodomus). Ostali po nich jamky v priemere 1 cm. Druhohorné vápence ďalej narúšali červy Polydora a hubky Vioa. Vody mora, ktoré sa tu rozprestieralo, obývali mnohé druhy lastúrnikov, napr. Flabellipecten solarium (Lamarck), Panopea menardi Desh., ustrice Ostrea digitalina Dub., Pecten aduncus Eichw; ulitníkov Turritella tricinta Borsom, Cellistoma trigone (Eichw.) a Bolima meynardi (Mitsch). Vzácne sú nálezy ježoviek rodu Scutella, časté machovky a dierkavce. V mori žili aj väčšie živočíchy, o čom svedčia nálezy zubov žralokov, kostnatých rýb, ba dokonca nález stavca veľryby Mesocetus hungaricus (Kadič) a pozostatky tuleňa. More bolo hlboké okolo 60 m s normálnou salinitou (3,5 %).
Vodné toky do oblasti terajšieho masívu Devínskej Kobyly (hlavne jeho severné svahy) splavili zvyšky mnohých suchozemských stavovcov blízkych dnešným nosorožcom, antilopám a psovitým šelmám. Našli sa tu zvyšky obrovských chobotnatcov- mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov opice Pliopithecus antiguus (Gervais) a antropoidnej opice Sivapithecus darwini (Abel). Pokladáme ich za prapredkov dnešných indických opíc - gibonov, ktoré tvoria spojivo medzi ľudoopmi a opicami.
Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan). Horniny Sandbergu sú tvorené pieskami, pieskovcami, litotamniovými, lumachelovými, piesčitými vápencami a brekciami, piesčitými ílovcami. Mladý vek usadenín (báden) naznačuje ich malé spevnenie. Územie Sandbergu predstavuje stratotypovú lokalitu pre stratigrafický podstupeň "Devín".
Pôvodný zdroj:
Sprievodca náučnym chodníkom NPR Devinska kobyla,
ÚŠOP Liptovský Mikuláš 1989
Vodné toky do oblasti terajšieho masívu Devínskej Kobyly (hlavne jeho severné svahy) splavili zvyšky mnohých suchozemských stavovcov blízkych dnešným nosorožcom, antilopám a psovitým šelmám. Našli sa tu zvyšky obrovských chobotnatcov- mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov opice Pliopithecus antiguus (Gervais) a antropoidnej opice Sivapithecus darwini (Abel). Pokladáme ich za prapredkov dnešných indických opíc - gibonov, ktoré tvoria spojivo medzi ľudoopmi a opicami.
Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan). Horniny Sandbergu sú tvorené pieskami, pieskovcami, litotamniovými, lumachelovými, piesčitými vápencami a brekciami, piesčitými ílovcami. Mladý vek usadenín (báden) naznačuje ich malé spevnenie. Územie Sandbergu predstavuje stratotypovú lokalitu pre stratigrafický podstupeň "Devín".
Prebraté z: /www.sazp.sk/
(http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chodniky/chkomk3/obsah.html)
(http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chodniky/chkomk3/obsah.html)
Pôvodný zdroj:
Sprievodca náučnym chodníkom NPR Devinska kobyla,
ÚŠOP Liptovský Mikuláš 1989